"Účelom zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je
odstraňovanie nezákonnosti rozhodnutí vydávaných v rámci prípravného
konania, ako aj nezákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí
predchádzal. Zmena dotknutého ustanovenia Trestného poriadku je
spôsobilá negatívne pôsobiť na atribúty zákonnosti trestného konania," reagoval Burda.
Spolu s prodekanom PraF UK pre vedu Tomášom Strémym zastávajú názor, že
nie je správne, keď smerovanie trestnoprávnej úpravy ovplyvňuje
medializácia trestných konaní, spoločenský a politický tlak. "To
platí o to viac, ak v dôsledku medializácie niektorých trestných konaní
by malo dochádzať k znižovaniu štandardu práv priznaných osobám, voči
ktorým sa vedie trestné stíhanie. Je totiž neprípustné, aby rozhodovanie
o právnych otázkach podliehalo emóciám, politickým prianiam a aktuálnej
spoločenskej nálade," zdôraznil Burda.
Pripomenul, že paragraf 363 upravuje mimoriadny opravný prostriedok. "Inštitút
mimoriadnych opravných prostriedkov ako nástroj ochrany zákonnosti nie
je výnimočný v slovenskom právnom poriadku, mimoriadne opravné
prostriedky sú bežné v civilnom procesnom práve, správnom práve či
daňovom práve," priblížil Burda.
Oslabenie možnosti preskúmania zákonnosti prípravného konania by podľa
jeho slov viedlo k narušeniu mnohých spoločenských hodnôt. "Vedenie
trestného konania zákonným spôsobom je hodnotou, ktorá je
neodmysliteľnou súčasťou princípov demokratického a právneho štátu,
ktoré tvoria základný stavebný pilier modernej spoločnosti," dodal Burda.
Paragraf využila Generálna prokuratúra SR pri zrušení obvinení voči
exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému.
Viacerí predstavitelia koalície hovoria o úprave, respektíve zúžení
paragrafu, ktorý dáva možnosť Generálnej prokuratúre SR zrušiť obvinenie
či trestné stíhanie. Úpravou spornej časti Trestného poriadku sa bude
zaoberať pracovná skupina. Tvoriť ju majú zástupcovia koaličných strán,
ako aj odborníci na trestné právo.